Stretnutie s Lukášom Trebulom začína chvíľou čakania, pretože vo vysielaní sa objavuje správa o možnej havárii jadrovej elektrárne vo Francúzsku. Pre neho ide o veľkú vec, keďže hedžový fond, ktorý ako prvý na Slovensku zakladal, investuje aj do jadrovej energetiky a uránu. Sleduje dvanásť monitorov pred sebou, kúsok od nich v rohu kancelárie stojí klavír a na ňom kniha Warrena Buffetta. Trhy na haváriu nezareagovali, môžeme teda začať.

Peniaze investorov ste spravovali už ako dvadsaťtriročný. Dosť skoro.

To som už robil na burze päť rokov.

Ako ste sa k tomu dopracovali?

Začal som s tým hneď, ako som mohol. Chcel som robiť niečo, kde mám vlastný priestor, kde sú pravidlá, kde človek má slobodu a môže sa posúvať dopredu.

O tom všetkom burza je?

Burza je najmä neustále vzdelávanie. Miesto, kde nebudete na všetko pripravený ani po päťdesiatich rokoch.

Čo vás na tom zaujíma?

Najmä historické pozadie všetkého. Zistíte, že mnohé veci sa neustále opakujú. Dnes do toho zasahuje technológia, všetko je automatizované. Warren Buffett de facto skončil pred technologickou revolúciou, dodnes je ikona, ale v novom veku začali iní, o ktorých sa bude písať o dvadsať rokov, keď sa niekam dostanú.

Ak sa všetko opakuje, dá sa do budúcnosti odhadnúť, čo bude a do čoho vložiť peniaze?

Nie v takom smere, ako je to mediálne podávané. Všetko okolo investovania je bulvár. Podľa toho, čo sa objavuje v médiách, nemôžete nikdy investovať. Realita sa odohráva vo veciach, ktoré na prvý pohľad nie sú nijako zrejmé. Dokonca vo väčšine prípadov je realita pravým opakom toho, čo sa v médiáchprezentuje.

Takže stavať sa proti tomu, čo odznieva v médiách a na investičných portáloch?

Určite áno. Títo všetci zachytávajú zhruba posledných desať percent udalostí, ktoré majú vtedy najväčšiu silu. Samozrejme to dáva médiám vysokú sledovanosť a o to im ide. Keď o tom všetci hovoria a keď, obrazne povedané, si ľudia namiesto novín už kupujú na križovatkách odliatky zlata, tak vtedy je tých posledných desať percent času, keď to má zmysel. Kto sa riadi mainstreamom, len náhodne uspeje.

Čo teda hovoríte na zlato? Váš fond investuje aj doň.

Zlato samo o sebe má jednu základnú výhodu, že sa naň nevzťahuje DPH. Vždy bude teda zvýhodnené oproti iným komoditám. Ale zlato nemá zmysel ako investičný nástroj, je len uchovávateľ hodnoty. Podľa našej analýzy jeho potenciál je ešte zhruba stopercentný rast oproti doláru, teda okolo 3 500 - 4 000 dolárov. To však nie je výnos, keďže potom je vysoko pravdepodobné, že sa vráti tam, kde je dnes. Zmysel teda nemá byť na konci potravinového reťazca, ale byť na jeho začiatku alebo aspoň jeho súčasťou. Zlato je totiž konečný produkt. Preto sa zameriavame na firmy, ktoré budú ťažiť z vývoja ceny zlata, nie ktoré budú od nej závislé. Teda ak zlato bude na dvetisíc dolároch najbližších desať rokov, hodnoty tých firiem môžu vzrásť o stovky percent, ale cena zlata sa nemusí pohnúť. Bežným ľuďom by som však neodporúčal viazať sa na zlato, pretože to nie je „cash generating asset“, keďže de facto má záporný výnos, pretože ho musíte skladovať a to niečo stojí.

Keď ľudia nevedia, čo robia, tak sa popália.

Kupujú bez akejkoľvek hlbšej znalosti. Rovnako ako nerozumeli realitám, ale kupovali ich. Nerozumeli rope, ale kupovali ju. Čo sa týka financií, ľudia sa správajú hlúpo a stádovito. Peniaze a emócie nesmú ísť dokopy, zarobíte len vtedy, ak sú to pre vás len čísla. Práve preto, že ľudia nerozumejú veciam okolo nich. Žijeme v ekonomickej spoločnosti, ale absolútna väčšina ľudí nie je vôbec finančne gramotná a tiež je problém, že im to ani nikto nepovie. Kedysi zastávali túto úlohu banky. Tie mali ľuďom povedať, čo sa im ešte oplatí, ako majú naložiť s peniazmi. Dnes po nich chcú len ich peniaze, nastavia im všetko podľa toho, čo chce klient. A keď sa to celé zosype, tak povedia, že však vy ste to tak chceli. Nerozumejú ani základným javom ako inflácia alebo deflácia. Boja sa inflácie, potom deflácie, ale nevedia, že inflácia sa skladá z čiastkových premenných, ktoré majú často opačnú závislosť. Nevedia, že keď bola inflácia v nehnuteľnostiach, bola deflácia v technológiách, zlate, cenách počítačov a áut. Dnes máme infláciu v komoditách a defláciu v nehnuteľnostiach. Nedá sa hovoriť o jednom pojme, ako to často médiá paušalizujú.

Čo je teda najväčší problém dneška?

Kvalita. Problémy sú rovnaké ako počas expanzie. Nie je kríza v zlom zmysle slova, ale nie je to ani o tom, že môžeme nakupovať lacno či nemôžeme nakupovať vôbec. Kríza má svoj zmysel a ten je zefektívnenie a skvalitnenie. A to vo všetkom. Pretože ako sledujem históriu, ľudstvo sa vyvíja po schodoch. Najprv rastie a potom roky stagnuje. Táto stagnácia ma však rovnaký zmysel ako expanzia. Problém je, že firmy a ľudia tvrdohlavo pokračujú v stratégiách rastu a tým sa poškodzujú. Neprispôsobujú sa dobe, robia nezmyselné veci, keď napríklad kupujú nehnuteľnosti, pretože sú lacnejšie. Ale firmy a svet tým, že isté obdobie rýchlo rastie do veľkosti, stráca na kvalite. Mnohí ľudia a najmä firmy stále nepochopili krízu.

Príkladom je internetová bublina?

Určite. Firmy rýchlo narástli, nemali pridanú hodnotu a kvalitu, ale rast na to nepozeral. Až do momentu, keď to spľaslo. Rast predbieha dvadsať rokov kvalitu. V kríze sa preto musíme snažiť dobehnúť ten pomer. Kríza je dobrý liek, ako ukázať pravdu, kvalitatívne dobehnúť rast alebo zbankrotovať. Ukáže sa, že cisár je nahý.

Čo teda kríza priniesla vám?

Mne priniesla veľa, pretože okrem investovania sa venujem aj vzdelávaniu a najmä poradenstvu a v tomto smere ma počas expanzie potrebovalo málo ľudí. Veď načo aj. Urobili ste krok, kúpili ste nehnuteľnosť, za dva dni ste ju predali a zarobili ste. Bolo to jednoduché. Ale prišla neúrodná pôda a ľudia stále „sadia stromy“. A tak sa ma dnes prídu pýtať, kde je problém a ako ho riešiť. Zo začiatku to boli jednotlivci, postupom času aj majitelia veľkých firiem.

Aj preto ste ako prvý na Slovensku založili hedžový fond?

Bolo to vyústenie potrieb. Od roku 2001 som spravoval financie individuálnych klientov a okolo rokov 2007-2008 to prišlo do takého štádia, že už nebolo možné tieto účty spravovať individuálne. Jeden účet vyžaduje vyše milióna eur, aby sa dal reálne sofistikovanejšie spravovať. V roku 2008 sme ako poradenská firma napriek kríze tridsaťnásobne narástli.

Ale v roku 2008 ste aj o päťdesiat percent spadli.

Áno, investície dočasne poklesli s trhom. To je pravda.

Dobehli ste to doteraz?

Áno. Celkove sme za ostatných päť rokov investície priemerne zhodnotili zhruba o dvanásť percent ročne vrátane toho prepadu. Naša stratégia je taká, že počas prepadov chceme byť približne na úrovni bežných trhov. To spomínam kvôli tomu, že naše portfólio nie sú veľké spoločnosti, ktoré tvoria gro indexov alebo sú najviac obchodované. Ide o firmy, ktoré, ak dôjde k prepadu, majú až dvojnásobnú volatilitu, ale naopak v čase rastu nám zarábajú aj násobne viac.

Pre koho je dnes vhodné investovať? Ľudia si zvyknú na investovanie aj požičať.

To môže, ale aj nemusí vyjsť. Závisí od toho, koľko ľudia chcú investovať. Na rozbehnutie firmy som si aj ja požičal za dvadsaťpercentné úroky, takže tie skúsenosti mám. Požičiavať si nepomerne vysoké sumy oproti svojim príjmom je však veľká chyba, pretože človek ich sám nezarobil, nepozná ich silu. Ľudia následne nevedia, s akou disciplínou musia k investovaniu pristupovať. Akoby ste dieťaťu dali milión. Nebude vedieť, ako ho najlepšie využiť, ale nezmyselne ho minie – keby poznalo hodnotu takých peňazí, naložilo by s ním inak. Disciplínu považujem za alfu a omegu úspechu v investovaní. Prichádzali za mnou ľudia s miliónmi takpovediac v kufríku, ale odmietol som ich za klientov.

Prečo?

Takí ľudia by neboli disciplinovaní v investovaní. Doniesli by milión a chceli by z neho do dvoch rokov trojnásobok. Ak by prišlo niečo nepredvídateľné, nemali by vôľu zotrvať. Klient, ktorý sa rozhoduje v panike, nemá jasnú predstavu a disciplínu v dodržaní investičného horizontu, poškodzuje seba, ale aj naše meno a spoločnosť. Keď sme spadli v roku 2008 o polovicu neodišlo mi z fondu ani euro. Vďaka disciplíne klientov sme v pluse a nikto neprerobil. Na úspech v investovaní potrebujete dodržať iba dve veci – disciplínu a systém. Fond dáva systém a klienti musia mať disciplínu. Ak však jedno z nich nefunguje, nebudete mať z toho nič. Keď vynásobíte nulu akoukoľvek vysokou hodnotou, výsledok bude vždy nula.

Platí to aj v iných súvislostiach?

Všade. Celá táto situácia len ukazuje, že finančný sektor je dnes o ničom. Jeho pridaná hodnota je mizivá, za takú obrovskú cenu, že je v najväčšej kríze. Tá nie je v ľudstve, ale kríza je len tam, kde sa nepreukázala dostatočná hodnota, teda kvalita za cenu. Najhoršie z toho dopadol finančný sektor, ktorý je založený na chimérach, na frakčnom systéme rezerv, na ktorom vzniká za určitých podmienok prakticky nekonečná páka – a jednoducho skolaboval. Kedysi sa požičiavalo zlato za úroky, dnes sa požičiava vzduch. To už nie je finančný svet, ale svet „nebankoviek“. Možno idem sám proti sebe, keďže podnikám vo finančníctve, ale snažím sa vytvárať aspoň svetlý ostrov.

Kroky, ktoré sa dnes dejú v ekonomike a politike, sa vám zdajú opodstatnené?

Nie som odporca eura. Pre mňa je efektívne asi ako hypermarkety. Ušetria vám čas, energiu, nemusíte chodiť štyri hodiny po celom meste, ale na druhej strane v hypermarkete budete mať stále na výber len z tej istej značky potravín, cien a podobne. Ak zavrú hypermarket, zavrú sa všetky obchody, nielen potraviny. To je nevýhoda eura. Čo sa týka Grécka, to už de facto zbankrotovalo. Pacient sa udržiava v kóme a rieši sa čo s orgánmi. Tam ide o to, ako zachrániť zahraničné banky, ktoré ten dlh držia. O zvyšku krajiny sa ani netreba baviť. Pre mňa sú politici zrkadlom príslušnej krajiny. Ľudia chcú byť otroci, chcú neustále veriť ilúzii a to sa prejavuje na tom, koho volia. Politik, ktorý predstavuje hnoj, sa neuživí na čistej pôde. To vlastne nie je ani vina politikov, oni len využívajú situáciu.

Aká by bola dnes finančná rada pre obyčajného človeka?

Tvoriť si majetok, aj na dôchodok, nemať všetko len v bankách a viac sa vzdelávať v ekonomike a financiách. Ľuďom chýbajú základné vedomosti. Keď už nič iné nerobíte, tak si aspoň každý mesiac dajte bokom sto eur alebo niečo hodnotné zbierajte. Kúpte si nejaké víno alebo pár gramov zlata. O päťdesiat rokov budete mať aspoň niečo. Keby sociálna poisťovňa zobrala sto či dvesto eur každý mesiac a kúpila za to jeden koňak, tak o päťdesiat rokov ten koňak, čo už dnes má štyridsať rokov, bude mať takú hodnotu, že z neho môžete žiť nie mesiac, ale rok, keď ho predáte na burze. Ale musíte byť disciplinovaný, nesmiete ho vypiť. J

Do čoho investujete peniaze vy?

Nenazval by som to investíciou, skôr radosťou, pretože aj tak väčšinu rozdám.

Tak do čoho?

Víno, koňaky a starožitné knihy.

Na začiatku ste založili portál Burzuj.sk. Prečo?

Vzišlo to z diletantizmu finančného sektora kombinovaného s bezcharakternosťou na všetkých úrovniach – od brokerov, maklérskych firiem až po banky. Ak príde klient do banky a pri priehradke ho človek so skončenou strednou školou informuje o podielových fondoch a kam by mal investovať, tak to je asi to isté, ako keby do lekárne posadili niekoho so strojárskou školou, kto bude predávať lieky na predpis. Ako povedal W. Buffett, finančné deriváty sú zbrane hromadného ničenia. Ale mnohým ľuďom to ani nedôjde, lebo tomu nerozumejú. Zdá sa im to nanajvýš ako pekné prirovnanie.

Na čo prekvapujúce ste po tých rokoch, čo žijete s burzou, prišli?

Neexistuje nič ťažšie, ako sa postaviť finančnému sektoru. Je to veľký podvod na ľuďoch s malým svetielkom na konci a tomu svetielku vďačíme za krízu. Dovtedy to bola čierna diera. V histórii v podobných situáciách došlo k ráznym riešeniam a dnes je najhoršie, že sa žiadne rázne riešenie nedeje.

Lukáš Trebula (33) ako osemnásťročný začínal obchodovať na burze. V dvadsiatich troch rokoch už spravoval peniaze individuálnych investorov. V roku 2001 založil spoločnosť CPM Associates, ktorá poskytuje služby v oblasti osobných a korporátnych financií a finančného vzdelávania. Rozhodoval sa medzi programovaním a burzou a pri spoznaní dnešného sveta financií tvrdí, že mal radšej ostať pri programovaní. Je zakladateľom Slovak Hedge Fund, prvého hedžového fondu na Slovensku.

Foto - Maňo Štrauch  © 2011 TREND Holding, spol. s r.o.

Zdroj: http://profit.etrend.sk/biznis-pribehy/slovensky-warren-ktory-cita-buffetta-2.html